MATÉ, FUTBAL A NORDIC WALKING

Možno si poviete, čo to má spoločné? Verím, že sa mi podarí spolu s Evkou a Jurajom Vdovjakovými, dať vám na túto otázku odpoveď. Hoci nie sme cestovateľský portál, predsa by som začal krátkou charakteristikou, pre mnohých menej známou a dosť exotickou krajinou, ktorou je Uruguaj, oficiálne Uruguajská východná republika. Uruguaj leží na juhovýchodnom pobreží Južnej Ameriky medzi Brazíliou a Argentínou. So svojou rozlohou niečo málo cez 176 tisíc kilometrov štvorcových je druhou najmenšou krajinou Južnej Ameriky s počtom obyvateľov približne 3,5 milióna. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste Montevideo, do ktorého si to namierili aj Evka s Jurajom. Dôvodom ich návštevy bol, ako inak, nordic walking.

Steve: Evka, cestovanie je vášeň, ktorá ma zaviedla na mnohé zaujímavé miesta v Európe či Severnej Amerike. Uruguaj je však poriadna exotika aj pre mňa. Ako vás
to napadlo, čo vás motivovalo vybrať sa na druhý koniec sveta a ako ste sa tam dostali?

Evka: Podobne ako ty, aj my radi cestujeme a poznávame nové krajiny, ľudí, prírodu či ďalšie zaujímavosti. Keď sme videli a zachytili na sociálnych sieťach informáciu, že sa bude konať svetový pohár nordic walking aj v Montevideu, bol to pre nás o dôvod viac. Začali sme o našej ceste reálne uvažovať. Trochu nás v tom „postrčil“ aj Jožko Gurečka, ktorý chcel ísť tiež a navrhol aby sme išli spolu. Padlo rozhodnutie a začali sme to vybavovať. V prvom rade čo najvýhodnejšie letenky a ubytovanie, lebo Uruguaj je to dosť finančne náročná destinácia. Okrem ceny bol významným kritériom pre nákup letenky aj minimálny počet prestupov. Viac prestupov podstatne znižuje komfort cestovania a zvyšuje riziko straty batožiny. My sme to mali o to náročnejšie, že sme vlastne boli aj na Svetovom pohári v marockom Agadire, odkiaľ sme prileteli do Viedne. Vo Viedni sme pretriedili batožinu, nepotrebné veci sme preložili do auta, ktoré sme mali na parkovisku vo Viedni a odtiaľ sme potom leteli do Madridu. Z Madridu sme mali priamy let do Montevidea.

Steve: Z toho čo hovoríš je jasné, že lietania i letísk ste si užili. To však patrí k tomu. Určite ste sa poriadne tešili na hotel, sprchu a posteľ. Kde ste boli ubytovaní?

Juraj: Jasne, že sme sa tešili ale ešte chvíľku to trvalo. Najprv zlyhal transfer z letiska do hotela. Hotelový servis nám sľúbil poslať odvoz, ale ten akosi nechodil. Nakoniec sme si nainštalovali aplikáciu UBER a s nimi sme potom jazdili až do konca pobytu. Bývali sme v Hoteli PALADIUM Montevideo, bolo to asi pätnásť kilometrov od miesta kde sa konali preteky Svetového pohára Nordic Walking.

Steve: Fajn, prvý úspech, že ste v zdraví aj s batožinou dorazili na hotel. Dobrodružstvo pokračuje. Koľko dní ste vlastne strávili v Montevideu, aké to tam bolo, kedy sa konali preteky, no proste všetko o pobyte čo vás napadne.

Evka: Tak my sme prileteli v utorok a preteky sa konali v sobotu, takže sme mali štyri dni na aklimatizáciu. Ani tá však nebola úplne bez problémov. Jozefa i Juraja chytili nejaké, nazvem to zažívacie problémy s dosť vysokou frekvenciou, ale dostali sa z toho. Ešte predtým sme sa stihli oboznámiť s miestom konania pretekov v Rooseveltovom parku ( Parque Franklin Delano Roosevelt, Montevideo,) Dosť dlho nám trvalo kým sme to našli, pretože bolo ťažšie sa dohovoriť. Veľmi málo ľudí hovorí po anglicky.

Steve: No, to ste mi prihrali, lebo práve som sa chcel opýtať ako ste komunikovali. Latinská Amerika je známa tým, že tam dominuje španielčina a portugalčina.
V porovnaní s Európou a Áziou hovorí anglicky pomerne málo ľudí. Takže ste to dávali rukami nohami? 

Juraj: Našťastie mali sme prekladač Vasco, ktorý prekladal priamo hovorené slovo do ich jazyka. Veľmi nám to pomohlo. Používali sme ho často, lebo napríklad ani v reštauráciách nemajú viacjazyčné jedálne lístky.

Reklama

Steve: Dobre, prejdime teraz viac k pretekom. Aké boli trate, ako sa vám išlo a čo sa vám podarilo? Čo sa vám páčilo resp. nepáčilo? 

Evka: No trate boli ako všade, päť, desať a dvadsať kilometrov. My obaja sme išli na päť kilometrov. Juraj sa vo svojej kategórii do 49 umiestnil na druhom mieste. Ja som bola v kategórii do 69 na prvom mieste. Doplním aj výsledky Jožka Gurečku, s ktorým sme reprezentovali Slovensko na tomto svetovom pohári. Ten skončil na 10 kilometrovej trati vo svojej kategórii na 1. mieste. Keďže mu desiatka bola málo, pridal si aj päťku, kde taktiež vo svojej kategórii zvíťazil. Samozrejme z výsledkov sme sa tešili. Okrem výsledkov sa mi páčilo napríklad, že prezident asociácie nordic walking v Uruguaji predvečer pretekov každého pretekára privítal osobne. Potom bolo posedenie s občerstvením. Preteky sa konali v sobotu a načas. To hovorím preto, lebo v predvlani v Maroku sme štartovali o hodinu neskôr. Trať bola celkom príjemná, išla parkom po takom utlačenom štrkopiesku. Okolo boli velikánske stromy, prevažne eukalypty, ktoré výborne chránili pred slnkom. Teplota bola tak medzi 26 až 27 stupňov, čo bolo celkom znesiteľné.

Steve: Okrem samotných pretekov, čo ste v Montevideu objavili, čo vás, zaujalo, akí sú tam ľudia, gastronómia a aké boli najsilnejšie dojmy, ktoré ste si odniesli domov?

Juraj: Je ťažké za pár dní obsiahnuť všetko, ale snažili sme sa nájsť cez AI čo je v Montevideu najzaujímavejšie a niečo sme prešli sami. Okrem toho Poliaci mali so sebou aj sprievodkyňu, ktorá žije v Montevideu už pätnásť rokov, robila prehliadku aj s výkladom pre nich, takže tú sme absolvovali s nimi.

Evka: Stravu sme si zabezpečovali kombináciou viacerých možností. Na hoteli sme mali raňajky, potom sme si kúpili nejaké ovocie na trhu alebo menšie občerstvenie na ulici. Večeru sme si dopriali v niektorej z množstva reštaurácií. Čo sa týka zaujímavostí, mne sa veľmi páčila návšteva Numizmatického múzea v Montevideu, kde bolo množstvo artefaktov nielen z bankovníctva ale i z bežného života, napríklad uruguajských gaučov (kovbojov). Vyskúšala som aj typický čaj maté, bez ktorého sa domáci takmer nepohnú. Nosia si to v termoskách a popíjajú z typickej nádoby kalabasa (alebo miestny názov porongo), ktorá je tradične vyrábaná z vydlabanej a vysušenej tekvice.

Juraj: No, už doma sme vedeli, že v Uruguaji majú špeciálne a chutné mäso, takže sme cielene vyhľadávali argentínske stejky.

Steve: Dobre, určite by ešte bolo o čom hovoriť, ale mňa by zaujímal taký celkový váš dojem z Montevidea. Nejdeme ho hodnotiť, na to ste tam boli veľmi krátko. Skôr sa mi jedná o váš osobný dojem, pocity.

Evka: Ja som cítila tam takú celkovú voľnosť. Akoby bolo všetko povolené. Všade môžeš vstúpiť, sadnúť si v parku na zem, popíjať čaj pred prezidentský palácom. Dokonca sú tam povolené drogy pre osobnú potrebu, napríklad marihuanu myslím, že mesačne do 30 gramov, ale iba pre domácich obyvateľov. Čo ma prekvapilo negatívne bol chýbajúci úsmev, všade sa tvárili tak veľmi vážne, neprístupne.

Juraj: Mňa prekvapilo, že z krajín latinskej Ameriky je to najbezpečnejší štát. 

Evka: Ešte ma napadla taká milá príhoda, bolo to už po pretekoch. Boli sme v obchodnom centre, chceli sme si kúpiť to maté a odrazu k nám prišiel jeden pán s hlasitým „hello Slovakia“. Tešil sa, že nás stretol. Vysvitlo, že prezident asociácie je jeho veľmi dobrý priateľ a on celý pretek sledoval v médiách a držal nám palce.

Steve: Z nášho rozhovoru ste asi už pochopili prečo som dal dokopy maté a nordic walking. Ostáva futbal. Pre Uruguajcov je futbal takmer náboženstvom. Napriek malej populácii patrí ich národný tím k svetovej špičke. Uruguaj bol prvou krajinou na svete, ktorá v roku 1930 hostila a zároveň vyhrala prvé majstrovstvá sveta vo futbale. Tento krát sa konal prvý svetový pohár nordic walking na juhoamerickom kontinente. Prajeme im, aby boli aj v nordic walkingu takí úspešní ako vo futbale a veríme, že i naďalej budú prispievať k šíreniu nordic walkingu v Latinskej Amerike. Záverom mi ostáva už len poďakovať Evke a Jurajovi za rozhovor, zároveň gratulujem k dosiahnutým výsledkom. Taktiež Gratulujem aj Jožkovi Gurečkovi.

Napísal: Steve / Foto: Evka a Juraj Vdovjakovci