NESTAČÍ CHODIŤ, TREBA TRÉNOVAŤ, ROBIŤ ŠPORT VEDOME

Pred malou chvíľkou som skončil rozhovor s Jozefom Kakaščíkom, úspešným, aktívnym a pritom skromným nordic walkerom z Prešova. Na chvíľku som sa zamyslel. Už som urobil desiatky rozhovorov a cítim, že všetky ma niečím obohatili. Každý zachytáva nejaký príbeh, ktorý môže niekoho zaujať a inšpirovať aby sa odhodlal urobiť vo svojom živote zmenu. Človeka, ktorý o zmene už dlho premýšľa, ale stále váha. Možno práve tento článok, bude pre niekoho impulzom, aby zahodil výhovorky a prešiel k činom. Tak ideme na to.

Steve: Jozef, budem rád ak sa našim čitateľom krátko predstavíš pretože mnohí, tak ako ja, ťa poznajú len z pretekov. Aké je tvoje povolanie, vzdelanie, rodinné zázemie, záľuby, prípadne čokoľvek iné, o čo sa môžeš s našimi čitateľmi podeliť.

Jozef: Narodil som sa v Prešove, od malička som býval aj bývam v Záborskom, čo je obec asi sedem kilometrov od Prešova. S manželkou sme vychovali tri dcéry, ktoré sú už na vlastných nohách vo veku 32, 34 a 36 rokov. Som absolventom košického konzervatória a 40 rokov som pracoval ako učiteľ hudby. Od roku 2009 som riaditeľom ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. Mám pred sebou ešte jedno funkčné obdobie 2023/2024 a potom sa uvidí. V mojich záľubách sa o čas delí šport s hudbou. Hrám na trubke, saxofóne aj fujare. Okrem toho fujary a píšťalky aj vyrábam.   

Steve: No dobre, spomenul si aj šport. Tak aké miesto mal a v súčasnosti má v tvojom živote šport?

Jozef: Od malička oko väčšina chlapcov na dedine som hrával futbal, v zime hokej a samozrejme som lyžoval. Musím povedať, že futbal som hrával súťažne do 55 rokov. Bolo to väčšinou v menších dedinských kluboch alebo mestečkách nášho kraja. Ostatným klubom kde som hral, boli Koprivnice okres Bardejov. Bola to síce piata liga, ale bavilo ma to.

Steve: Nestačím sa diviť. Často počúvam od ľudí, že nemajú čas na nordic walking lebo to, lebo tamto. Ako to ty všetko stíhaš? Veď len výroba fujary musí zabrať mesiac, alebo sa mýlim?

Jozef: Toho času na šport a iné záujmy mám ako riaditeľ školy dosť málo, ale urobil som radikálne rozhodnutie, že to čo chcem robiť (nordic walking, beh a výroba fujár) je pre mňa veľmi dôležité a na to si v priebehu dňa čas nájdem. Väčšinou je to k večeru a cez víkendy. Myslím si, že každý kto má naozaj záujem športovať, tak si čas na šport a rôzne koníčky nájde. „Deň má 24 hodín a keď o hodinu skôr vstaneš tak všetko stihneš.“ Áno, tá výroba fujár je náročná na čas a určitú zručnosť, ale to robím to spolu so svojim bratom, takže sa to dá zvládnuť.    

Reklama

Steve: Fajn, povedal si nám o svojej futbalovej histórii, ale ako si sa vlastne dostal k nordic walkingu?  Či rovno z ihriska si odišiel s paličkami?

Jozef: No, nebolo ta také rýchle. Keď som prestal s futbalom,  kamarát ma  pri káve nahovoril na košický polmaratón. Mal som vtedy asi 56 rokov a zabehol  som to bez prípravy za 1 hodinu a 50 minút, čo bol doslova „exkluzívny čas“. Bol som nadšený. Zapáčilo sa mi to a začal som pravidelne trénovať. Znie to až neuveriteľne, ale  tak som sa rozbehal, že v šesťdesiatke som zabehol svoj prvý veľký maratón v Košiciach. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť a tak som pokračoval v príprave na ďalší maratón a potom ďalší a výsledkom je, že  k dnešnému dňa mám  odbehnutých takmer sto polmaratónov a štyri veľké. Z tých veľkých si  asi najviac cením Pražský maratón, ktorý som dal pod štyri hodiny. Okrem toho som trikrát absolvoval Bielu Stopu v Kremnických vrchoch.

Steve: To je obdivuhodné, ale stále mi nie jasné ako si  sa dostal k nordic walkingu keď ti tak super behalo?

Jozef: Každý dostal do vienka nejakú fyzickú výbavu, plusy aj mínusy. Ja som okrem iného dostal kŕčové žily. Bol na zákroku v Košiciach, a lekár mi neodporúčal hneď behať ale poradil mi chôdzu s paličkami. Hneď po príchode domov som  začal hľadať a študovať na internete informácie o nordic walking. Na druhý deň som kúpil palice a išiel na vec. Veľká vďaka patrí Jozefovi Šoltésovi  a Jozefovi Tomečkovi, ktorí ma v začiatkoch viedli a usmerňovali. Neskôr mi pomáhal v zdokonaľovaní techniky aj Viktor Lapšanský. Takže som začal trénovať nordic walking a popri tom aj beh. O mesiac bude stý ročník košického maratónu, na ktorý sa chystám.

Steve: Ako teda vyzerá teraz tvoj tréningový plán?

Jozef: Trénujem aj nordic walking aj beh. Dva až tri krát týždenne nordic walking v rozsahu 8 až 12 km, dva krát týždenne beh v rozsahu 15 až 20 km. Trénujem prevažne v prírode, lúky, les a občas zaradím kopce. Trénujem viac pocitovo ale sledujem si aj pulzovú frekvenciu, aby som to neprepálil.

Steve: Aké sú tvoje TOP trofeje v súťažiach nordic walking, ktoré si najviac vážiš?

Jozef: Víťazstvo v mojej kategórii na Svetovom Pohári Štrbské Pleso 2022, ako aj tretie miesto v celkovom poradí. Okrem toho je to napríklad pretek Z Gerlachova na Sliezsky dom, Malý štrbský maratón a iné. Bol by to dlhý zoznam.

Steve: Čo ti dáva nordic walking?

Jozef: Ja by som tie moje benefity nordic walkingu rozdelil na také tri hromádky.

Prvú môžeme nazvať súťažná alebo výkonnostná. Ten pocit na stupienkoch víťazov je krásny, ale nie je to len o tom. Je vo mne hodne súťaživosti, teší ma sa zlepšovať, prekonávať sám seba.

Na druhom mieste je sociálny aspekt tohto športu. Stretávanie sa s ľuďmi, vzájomné rozhovory o našich zážitkoch, tréningoch, proste o tom čo máme spoločné a baví nás to.

Tretím a nemenej významným faktorom je pozitívny účinok nordic walkingu na zdravie, ako fyzické tak i psychické. Pravidelným tréningom sa mi napríklad upravil krvný tlak. Úžasný je účinok na psychiku, človek si vyčistí hlavu, príde na iné myšlienky a odbúra stres, o ktorý v súčasnosti naozaj nie je núdza. Pomerná veľká skupina ľudí ventiluje stres napríklad alkoholom. Ja som tento spôsob vylúčil. 18. septembra  uplynie dvadsať rokov čo absolútne abstinujem. Spomínam akoby to bolo dnes. 16.9.2003 zomrel jeden môj veľký vzor pedagóg a organizátor kultúrno- spoločenského života v našej obci. Bola to mimoriadna osobnosť a veľmi dobrý človek. Ako pedagóg a riaditeľ školy bol pre mňa veľkým vzorom. Na jeho pohrebe som vypil tri štamperlíky a povedal som, že od vtedy nepijem.

Reklama

Steve: Chápem, o strese, manažovaní stresu a odbúravaní stresu bolo napísaných množstvo odborných článkov, štúdií a kníh. Je to veľmi široká a v súčasnosti aktuálna téma a tiež sa prikláňam k názoru, že pohyb v prírode a konkrétne aj nordic walking je výborným prostriedkom proti stresu a psychickým problémom. Okrem toho je  bez receptu a vedľajších účinkov. Ale vráťme sa k nášmu rozhovoru. Máš nejaké plány do budúcnosti čo sa týka športu a zvlášť nordic walkingu? Keď tak aké sú?

Jozef: Mojim dlhodobým plánom je zdokonaľovať sa v technike. Snažím sa učiť od starších a skúsenejších kolegýň a kolegov. Rád by si urobil kurz trénera alebo inštruktora. Okrem toho pravidelne trénujem, aby som čo najlepšie reprezentoval seba, svoju rodinu i náš športový klub. Teším sa ďalšie preteky, najbližšie to bude  Lučenec a potom Štrbské Pleso. Aktívny chcem zostať aj v propagácii nordic walkingu medzi mládežou. Oslovil som päť základných škôl v Prešove, kde mi prisľúbili, že nordic walking  zaradia do svojho programu v rámci krúžkovej činnosti. Čo sa týka iných športov, už som prihlásený na 90 kilometrový beh na lyžiach Vasaloppet, ktorý sa bude konať vo Švédsku v roku 2024.

Steve: Máš nejaký odkaz, tip alebo odporúčanie pre záujemcov alebo aktívnych nordic walkerov?

Jozef: V prvom rade chcem takto verejne vyzdvihnúť prácu všetkých zainteresovaných ľudí, organizátorov, inštruktorov, rozhodcov i dobrovoľníkov, bez ktorých by sa športové súťaže v nordic walkingu ťažko uskutočnili. Je veľmi dobre, že sú rozložené po celom Slovensku, je to výborná propagácia. Myslím, že ľudia už začínajú chápať „pravidlá hry“. Aktívnym účastníkom športových podujatí odporúčam pred prihlásením sa na preteky poriadne sa oboznámiť s traťou a pravidlami. Ak sa vám nepáčia a nechcete ich rešpektovať, radšej na tie preteky nechoďte. Prakticky je nemožné aby sa vyhovelo každému. Keď ste sa prihlásili, súhlasili ste a preto rešpektujte rozhodnutia organizátorov či rozhodcov. Je nefér potom „kydať“ na sociálnych sieťach.

Moje odporúčanie pre aktívnych walkerov po štvorročných skúsenostiach je jasné. Ak očakávate nejaké výsledky, nestačí chodiť, treba trénovať, trénovať s rozumom, robiť šport vedome, odstraňovať nedostatky a pracovať na sebe.

Pre váhajúcich mám veľmi jednoduché odporúčanie. Choďte do toho, nie je to finančne mimoriadne náročný šport, ktorý vám môže veľmi pomôcť v starostlivosti o vaše zdravie. Je alarmujúce čo vidím aj v škole okolo seba. Trinásťročné deti majú problémy s fyzickou kondíciou alebo psychické problémy. Ja nie som na sociálnych sieťach ale snažím sa ísť pozitívnym príkladom na svojom pracovisku a v mieste bydliska. Každý má tú svoju cestu.

Steve: Jozef, ďakujem za rozhovor, prajem ti veľa zdravia a nech sa ti darí pri realizácií tvojich plánov v športe i osobnom živote. Teším sa na ďalšie stretnutia počas podujatí nordic walking.

Napísal: Steve / Foto: Dodof

Reklama