NORDIC WALKING POMOHOL RIEŠIŤ ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY

Počas pretekov sa často stretávame, ale zväčša sú to len krátke okamihy pred štartom, pretože počas pretekov si každý kráča za svojim cieľom a najmä svojim tempom. Aj preto som rád, že sme si našli chvíľku na kávu a rozhovor so Silviou a Jardom Kubányiovcami.

Steve: V úvode dáme čitateľom tak trochu nakuknúť do vašej kuchyne. Podľa priezviska to vyzerá, že by ste mohli byť aj manželia. Môžete nám to potvrdiť alebo vyvrátiť? Okrem toho by ste mohli o sebe prezradiť aj niečo viac, rodina a záľuby.

Silvia: Nielenže to tak vyzerá ale aj je. Sme spolu už viac ako dvadsaťpäť rokov, máme dve deti, dvadsať štyri ročného syna a štrnásť ročnú dcéru. Žijeme v obci Nová Ves neďaleko Veľkého Krtíša. Moje záľuby súvisia najmä s pohybom napríklad šport, turistika a veľmi rada tancujem. V mladšom vydaní som tancovala aj v súbore, teraz už len pre radosť. Okrem toho rada pečiem a varím.

Jardo: Podobne ako Silvia, aj ja mám rád šport a turistiku. Okrem toho sú mojou veľkou vášňou motorky. Donedávna som mal Hondu 350, ktorú som predal a teraz hľadám niečo nové, na čom by som sa vyšantil.

Steve: Silvia, pečenie a varenie je dosť nebezpečná záľuba, ktorá môže privodiť niekomu aj nadváhu. Chlapi sa občas zvyknú vyhovárať, že priberajú lebo manželka veľmi dobre varí. Na vás to však nie je vidieť. V čom je tajomstvo, je to šport, nejaká zázračná bylinka ale niečo iné?

Jardo: Ja som dosť dlho pracoval ako živnostník v stavebníctve a  musel som sa poriadne obracať. Poznáš to, získať zákazku, manažovať celú partiu a na viacerých stavebných prácach som sa aj fyzicky podieľal, takže pohybu som mal skutočne dosť. Nepotreboval som žiadnu zázračnú bylinku a na šport som po práci ani nemal chuť.

Silvia: Tak, ja sa som sa tiež na nedostatok pohybu nemohla sťažovať. Keďže v oblasti, kde žijeme bolo pracovných príležitostí pomenej, rozhodla som pre prácu opatrovateľky v Rakúsku, kde som jedného času pôsobila aj v Alpách, oblasť Tirolsko. Nadchlo ma množstvo ľudí, rôznych vekových kategórii, ktorí sa tam venovali behu. Uvedomovala som si, že v našom okolí také hory nemáme, ale príroda, kde sa dá behať, tam je. V hlave skrsol nápad, že dáme dokopy športový klub zameraný na behanie.

Steve: Ak som dobre pochopil, tak si bola vlastne pri zrode športového klubu Bežci VK? Alebo ste tam boli obaja?

Reklama

Silvia: Áno, v roku 2015 som sa začala venovať behaniu intenzívnejšie, trénovala som pravidelne tri až štyri krát do týždňa. V roku 2016 sme založili s ďalšími nadšencami behu klub Bežci VK a postupne ho rozvíjame až do dnes.

Jardo: Tak, ako som povedal, po ťažkej fyzickej práci som veľmi na behanie nemal chuť. Neskôr som začal pracovať ako vodič osobnej dopravy a po dlhom sedení za volantom sa mi pohyb už aj žiadal. Manželka stále o tom rozprávala aké je to super, dokonca vyhrala aj niekoľko pretekov a tak to postupne chytilo aj mňa. Behanie mi išlo celkom dobre. Spoločná záľuba má svoje výhody, trénovali sme spoločne aj na niektoré preteky sme chodili spoločne, takže sme celkovo viac času trávili spolu. Začali sme si dávať rôzne osobné výzvy. Napríklad trénovali sme beh na dlhšie vzdialenosti, uvažovali sme o účasti na maratóne. Takto sme spolu strávili asi tri roky intenzívneho tréningového úsilia.

Steve: Keď sa vám tak dobre darilo v behu, natíska sa otázka, čo vás priviedlo k nordic walkingu?

Jardo: Mňa beh veľmi bavil, aj na súťažiach sa mi celkom darilo. Problém bol, že som stále viac začal pociťovať zdravotné problémy, konkrétne bolesti chrbtice. Nechcem to veľmi rozoberať, lebo ako to býva, ani lekári nevedeli úplne presne definovať príčinu vzniku. Došlo to tak ďaleko, že po behu som stále viac pociťoval bolesti hlavy, ktoré trvali aj niekoľko dní. Nakoniec mi lekár zakázal behať a odporučil nordic walking, ktorý je šetrnejší k telu a teda aj k chrbtici, nakoľko nie sú tam také prudké nárazy. Začal som sám, niečo som našiel na internete, niečo som videl aj na pretekoch walkerov a podľa toho som sa snažil napodobňovať.

Silvia: Samozrejme ma trápilo, že Jardo musel s behom skončiť a keď som videla príležitosť spoločného tréningu nordic walkingu, tak som sa pridala tento krát ja. Hanka Dobrocká nám ukázala správnu techniku a začali sme spoločne trénovať.  

Steve: Venujete sa nordic walkingu len rekreačne alebo máte aj nejaké ambície v amatérskom športe? Tiež by ma zaujímalo ako často trénujete a koľko nachodíte  kilometrov za týždeň, mesiac alebo rok?

Silvia: Nordic walking je pre mňa v prvom rade rekreačná aktivita, ale priznám sa, že keď už som na pretekoch tak ma to nenechá chladnou. Preteky ma jednoducho potiahnu a prebudia kdesi vo mne skrytú bojovnosť. Keď vidím výkony ostatných pretekárok ako napríklad Jiřiny Šerfelovej, Zuzky Páleníkovej a iných, tak sa nechám strhnúť a idem čo to dá. Nemám nejaké špeciálne tréningové metódy, ale minimálne dva krát do týždňa trénujem.

Jardo: Ja som v prvom rade veľmi rád, že pomocou nordic walkingu som sa zbavil zdravotných problémov. Okrem toho, mám rád výzvy, preto sa na preteky teším a samozrejme aj pripravujem. Trénujeme trikrát do týždňa, s tým, že tiež nemám zvláštny tréningový plán, ale som pedant v tréningu. Napríklad máme doma aj bežiaci pás, pokiaľ nie je možné trénovať vonku. Inak sa prispôsobujeme časovým možnostiam a počasiu, niekedy ideme v rýchlejšom tempe, niekedy dlhšie úseky.  

Steve: Aké sú vaše TOP trofeje v súťažiach nordic walking, ktoré si najviac vážite? Ktoré preteky vám dali najviac zabrať?

Silvia: Tak najviac nám dala zabrať taká „šnúra“ pretekov, ktoré sme absolvovali v minulom roku. Začalo to 10. septembra, keď sme spolu dali SKYMARATHON v kategórii nordic walking, trať 21 kilometrov s prevýšením 1400 metrov. Jardo skončil ako tretí a ja o pár minút za ním som skončila štvrtá v celkovom poradí kategórie nordic walking. Na druhý deň 11.9. sme išli na Novohradský pohár nordic walking, kde Jardo obsadil prvé miesto v kategórii a ja som bola štvrtá. O týždeň nato sme boli spolu na Štrbskom Plese – Svetový pohár nordic walking.

Reklama

Steve: Čo vám dáva nordic walking?

Silvia: Najmä radosť zo spoločných stretnutí, kolektív ma priťahuje, je zaujímavé sa stretnúť s ľuďmi, ktorí dosahujú výsledky.

Jardo: Čo sa týka tréningu, tak je to najmä odreagovanie sa od bežných starostí, teda psychický relax. Čo sa týka súťaží – stretávanie kamarátov, spoznávanie nových ľudí, dobrý pocit. Mám rád rodinnú atmosféru na niektorých pretekoch.

Steve: Máte nejaké plány do budúcnosti čo sa týka nordic walkingu. Keď tak aké sú?

Silvia: Zatiaľ je to skôr sen ako plán, ale rada by som sa zúčastnila  spoločnej reprezentácii  Slovenska niekde v zahraničí. Viem, že viacerí chodia do Poľska, Českej republiky, Evka Vdovjaková bola v Maroku. Moja predstava je dať dokopy taký slovenský tím a ísť spoločne.

Jardo: Rád by som išiel na majstrovstvá do Poľska a tiež niekde inde do zahraničia. Problém mi zatiaľ robí dlhšie sedenie pri cestovaní, ale keď by sa dala dokopy dobrá partia, tak by sa to dalo nejako vydržať.

Steve: Nejaký odkaz, tip alebo odporúčanie pre záujemcov alebo aktívnych nordic walkerov.

Silvia: Najťažšie v živote podľa mňa je prekonať seba samého, v športe by to malo byť najmä o zdraví, prekonať seba samého ale nie na úkor zdravia.

Jardo: Nordic walking robím v prvom rade pre radosť a tiež chcem propagovať tento šport medzi mladými. V žiadnom prípade to nie šport iba pre „starých a chorých“. Verím, že sa nám podarí pritiahnuť aj nižšie vekové kategórie.

Napísal: Steve / Foto: Jaro a Silvia Kubányiovci