SPOJILA ICH HRANICA

Penzión Tatras v Poprade  v nedeľu 4. decembra  privítal veselú partiu nadšencov nordic walkingu, ktorí sa zúčastnili slávnostného vyhodnotenia výsledkov Slovenského Pohára nordic walking 2022. Organizátori, rozhodcovia a najmä pretekári, ktorí dosiahli medailové umiestnenia v jednotlivých kategóriách. Nebolo to však len o medailách a diplomoch. Po oficiálnej časti, pri dobrom jedle, sa našiel priestor aj  na priateľské rozhovory a výmenu skúseností, na ktoré počas pretekov veľa času nebýva. Ja som využil príležitosť aby som trochu vyspovedal Urszulu a Viktora Lapšanských, ktorí sa spoločne a veľmi úspešne venujú nordic walkingu.

Steve: Uľka, ak dovolíš budem ťa oslovovať tak ako tvoji  priatelia. Mám na teba prvú otázku. Ako ste sa zoznámili s Viktorom?

Uľka: No, dalo by sa povedať, že nás spojila hranica. V čase nášho zoznámenia som pracovala vo Svite ale často som cestovala do Poľska. Bol to osud alebo náhoda, ale Viktor pracoval v tom čase na hraničnom priechode ako colník. Tam sme sa stretli prvý krát. Potom sa to rozvinulo ďalej a odvtedy sme spolu, bývame v Starej Ľubovni, máme spolu tri deti, najmladší syn má dvadsať dva, dcéra tridsať a najstarší syn tridsať tri rokov.

Steve: No výborne, hneď si mi odpovedala aj na ďalšiu otázku. Takže sa posunieme ďalej. V živote stretávam ľudí, ktorí od sa od detstva venovali nejakému športu a často mu ostávajú verní alebo si nájdu iný. Druhou pomerne početnou skupinou sú ľudia, ktorí nešportovali ale v určitom veku s tým, z nejakého dôvodu, začali. Ku ktorej z týchto skupín by ste sa priradili vy?

Viktor: Ja som po skončení školy nastúpil ako colník. Každé povolanie kladie na človeka určité nároky. Nesťažujem sa, vybral som si to, ale znamenalo to množstvo hodín často aj nad rámec pracovnej doby, nočné služby, časté služobné cesty. Jednoducho bolo to časovo veľmi náročné a keď som sa chcel po práci venovať aj rodine a domácnosti, na šport veľa času neostávalo. Výsledkom bolo, že v novembri 2011 pri odchode z aktívnej služby som si so sebou odnášal aj celkom slušnú nadváhu a s tým spojené zdravotné problémy. Bolo ich treba riešiť a tak som si našiel čas aj na šport. Uľka, ako milujúca manželka ma v tom chcela podporiť takže na Mikuláša ma obdarila permanentkou do posilňovne. Bol to nielen symbolický ale i skutočný začiatok mojej premeny.

Uľka: Tak môj príbeh je v niečom podobný. Práca kaderníčky a neskôr vlastný kadernícky salón, popri tom starostlivosť o tri deti a domácnosť mi tiež veľký priestor na šport či iné hoby nedávali. Snažila som sa zapojiť do takých bežných aktivít, ktoré prichádzali ako napríklad aerobic či zumba ale nemôžem povedať, žeby to bol nejaký kontinuálny tréning. Skôr tak občas, rekreačne.

Reklama

eve: Tak jednoznačne máte bližšie k tej druhej skupine. Obzvlášť Viktor, pretože šport sa stal jedným z jeho nástrojov riešenia zdravotných problémov.  Viktor, možno práve  tvoja  premena by ľudí mohla zaujímať. Mnohí sa totiž púšťajú do nordic walkingu s cieľom znížiť nadváhu či  obezitu. Z dostupných odborných štúdií i vlastnej skúsenosti viem, že ani nordic walking nie je čarovným prútikom na riešenie nadváhy. Povieš nám k tomu  niečo bližšie, aké to bolo, ako si postupoval, čo ti fungovalo, prípadne čo nie?

Viktor: Moja štartovacia čiara bola na 109 kilogramoch, čo pri výške 174 cm bolo už dosť vážne. Ako som už spomínal, začali sa objavovať  ďalšie zdravotné problémy s tým spojené, preto som začínal opatrne. Prvá bola posilňovňa a samozrejme som upravil stravu. Okrem iného to znamenalo  oslavy bez koláčov, piva alebo iných alkoholických nápojov, pretože každá výnimka človeka vzďaľuje od jeho cieľa a znehodnocuje vynaložené úsilie. Rodina aj priatelia si na to postupne zvykli a ja som sa pomaly ale isto  približoval  k svojmu cieľu. Postupne som k posilňovni pridával aj beh a takýmto komplexným prístupom som za dva roky znížil hmotnosť na 75 kilogramov.

Steve: Tak fajn, ale zatiaľ žiadna zmienka o nordic walkingu. Ako si sa dostal k tomuto športu?

Viktor: Úspech človeka väčšinou motivuje. Keď sa mi podarilo upraviť hmotnosť, začal som behať intenzívnejšie a rozhodol som sa zúčastniť nejakých bežeckých pretekov. V roku 2016 som zabehol svoj prvý polmaratón a častejšie som vyhľadával bežecké aktivity a súťaže aj na sociálnych sieťach. Takto som na FB natrafil na článok popisujúci výhody a zdravotné benefity nordic walkingu. V marci som absolvoval kurz nordic walkingu a v lete som už bol na Majstrovstvách Slovenska v nordic walkingu na Štrbskom plese. Asi to bolo trochu unáhlené lebo moja technika bol od dobrej veľmi ďaleko, dokonca som si vyslúžil žltú kartu. Po tejto skúsenosti som sa celý rok venoval najmä zdokonaľovaniu techniky nordic walkingu.

Steve: Uľka, ty si sa len tak prizerala a fandila alebo ťa to trochu potiahlo skúsiť nordic walking s ním?

Uľka: Keď som videla Viktorove nadšenie, chytilo to aj mňa. Naozaj je to šport, ktorý v začiatkoch nevyžaduje mimoriadnu kondíciu ani výkony. Začali sme trénovať spolu. Podľa možností sme pravidelne absolvovali štyri až päť tréningov týždenne. Striedali sme terény, intenzitu tréningov a dĺžku tratí aby sme pokiaľ možno proporcionálne zvyšovali rýchlosť, vytrvalosť a výkonnosť aj pri stúpaní  do vrchu. Pri tom všetkom sme sa snažili, aby sme dokázali vnímať aj krásy prírody, ktoré nám poskytuje Ľubovnianska Vrchovina alebo Pieninský prielom, kde často trénujeme. Po tejto spoločnej príprave sme spoločne štartovali na MŠM 2018 kde som získala zlatú medailu vo svoje kategórii a Viktor bol vo svojej kategórii druhý. Takto sme postupne spolu trénovali a pretekali a najmä zmysluplne využívali spoločné chvíle. Niekedy sa zameriavame na výkon, niekedy sa viac rozprávame ale sú tréningy, pri ktorých prejdeme desať pätnásť kilometrov v mlčky. To spoločné ticho je krásne.

Steve: Súhlasím, ticho všeobecne  je veľmi nedocenené a niekde som čítal, že páry ktoré dokážu spolu mlčať majú veľmi silné puto. Ale to je téma do inej rubriky. Vráťme sa k nordic walkingu. Za chvíľu začína slávnostné vyhodnotenie, tak skúsime dva v jednom. Ktoré z podujatí alebo ocenení vo vás zanechali najväčší dojem a aké sú vaše plány do budúceho obdobia.

Uľka: Pre mňa to bol  určite Svetový šampionát v poľskom Mosine, kde sa mi podarilo dosiahnuť 6. miesto vo svojej kategórii. V živote som nezažila takú atmosféru aká bola tam. Čo sa týka plánov, tešíme sa na Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v roku 2023, na ktoré sme už aj prihlásení.

Viktor: Pripájam sa, Svetový Šampionát bol úžasný a som rád, že v tvrdej konkurencii sa mi podarilo umiestniť na dvanástom mieste. Takou zvláštnosťou bolo, že som na týchto pretekoch dostal „zelenú kartu“ za najlepšiu techniku nordic walking. Veľmi si vážime, že sme v roku 2018 získali vďaka nordic walkingu ocenenie Športovci roka 2018 v Starej Ľubovni. Medzi také najčerstvejšie úspechy patrí 3. miesto vo svojej kategórii nordic walking na 21 kilometrov, ktoré sa konali v Poľsku, Szklarska Poreba, a samozrejme 3. miesto v mojej kategórii na Svetovom pohári Nordic walking Štrbské pleso. Samozrejme teším sa na Majstrovstvá sveta i Európy a určite Svetový pohár nordic walking na Štrbskom Plese, ktoré sa budú konať v roku 2023.

Steve: Výborne, dostávame sa do cieľovej rovinky a ostáva nám ešte jedno duo. Čo vám dáva nordic walking a aký odkaz by ste dali našim čitateľom?

Uľka: Samozrejme sú to už spomínané zdravotné benefity, okrem tej fyzickej kondície je to najmä úžasné „vyvetranie hlavy“, takže výborný anti stresový prostriedok. Obzvlášť si cením stretnutia s ľuďmi, ktoré ma obohacujú. Odkaz, netreba veľa premýšľať ale začať. Nemusí každý ísť na majstrovstvá či iné preteky, niekomu stačí trénovať a chodiť len tak  pre radosť. Je to šport, kde si každý môže nájsť to svoje.

Viktor: K tomu ani niet veľmi čo dodať, takže len zopakujem ... zdravie, relax, pozitívna energia, sebarealizácia a v neposlednom rade tešíme so vzájomnej prítomnosti. Nordic walking je vynikajúca aktivita a odporúčam ju každému v primeranej forme zakomponovať do bežného života.

Steve: Obidvom vám ďakujem, že ste sa nami zdieľali váš spoločný príbeh a verím, že bude viacerých inšpirovať. Nakoniec, ak by inšpiroval čo i len jedného nebolo to márne.

Napísal: Steve / Foto: Urszulu a Viktora Lapšanský

Reklama