AKO SA DÁ VINOHRADNÍCTVO A NORDIC WALKING SPOJIŤ

Mnohým z nás sa Južná Morava spája najmä so stáročnou vinárskou tradíciou a nie sme ďaleko od pravdy. Uprostred  rozsiahlej vinárskej oblasti sa nad riekou Dyjou hrdo vypína mesto Znojmo, ktoré je známe svojimi obrovskými vínnymi pivnicami, múzeom vinárstva a množstvom ďalších historických pamiatok. Nás však zaujímalo ako sa v tejto krásnej oblasti darí nordic walkingu. Práve s touto otázkou sme sa obrátili na Janeka Vajčnera v našom rozhovore. Vzhľadom na našu pracovnú vyťaženosť a vzdialenosť sa rozhovor nekonal pri pohári dobrého vínka, ale cez Google Meeting. Napriek tomu bola nálada výborná, získali sme množstvo zaujímavých informácií, o ktoré sa s vami chceme podeliť.

Steve: Janek, skús nám na začiatok trochu priblížiť ako sa v tvojom živote nordic walking a vinohradníctvo stretli.

Janek Vajčner: Tak to je trochu dlhší príbeh, ale skúsim kratšiu verziu. Narodil som sa v Znojme do vinohradníckej, folklórnej a telovýchovnej rodiny.  Vinohradníctvo sme mali takpovediac v krvi a dedilo sa to z otca na syna. Starý otec a otec mi od malička vštepovali lásku k vinohradníctvu a odovzdávali svoje skúsenosti. Všetko nasvedčovalo tomu, že môj život sa bude uberať jasným smerom. Popri tom ma však veľmi bavil aj šport a celkom sa mi darilo. Okrem iného som napríklad hral futbal  v I. dorasteneckej lige za Znojmo a venoval sa atletike. Počas môjho štúdia na gymnáziu som sa neustále rozhodoval kam to nasmerujem. Čo si vybrať, mal som rád šport, gastronómiu, prírodu, vinárstvo, folklór, najmä tanec a hru na husle. Bolo ťažké si vybrať. Nakoniec padlo rozhodnutie a odišiel som študovať do Olomouca telesnú výchovu a geografiu.

Steve: Z obdobia štúdií by bolo iste mnoho veselých príbehov ale to si necháme na iný rozhovor. Mňa by skôr zaujímalo čo ťa tak z tohto obdobia tak profesne zaujalo alebo posunulo vpred.

Janek: V tom čase sa začal na škole zavádzať študijný program rekreológia ako veda, ktorá sa zaoberá využitím voľného času.  Odbor, ktorý nachádza široké uplatnenie v praxi, najmä v oblasti cestovného ruchu, kúpeľníctva a športového marketingu. Zvlášť ma zaujalo to, že program nebol úzko zameraný na rozvoj jedného konkrétneho športu ale dával možnosť poskytnúť ľudom  zážitkovou formou účasť na rôznych aktivitách. Napríklad horolezectvo, vodné športy, cyklistika ap.

Steve: Tak to vyzerá, že si mal našliapnuté na celkom sľubnú kariéru či biznis. Len ukončiť školu a hup do toho.

Janek: Tak celkom hup to nebolo. 😊 V piatom ročníku som išiel do Grécka. Krajina olympijských hier s bohatou kultúrnou a športovou históriu, cestovným ruchom, no proste výborné miesto na písanie diplomovej práce. Atmosféra Grécka ma však úplne pohltila. Školu som v tom čase nedokončil a ostal som v Grécku takmer jeden rok.  Pracoval som ako delegát pre niektoré cestovné kancelárie, ale  živil som sa aj ako záchranár, vyučoval vodné športy a dokonca hral  na husle. Bolo to krásne obdobie a neľutujem toho. Potom som sa vrátil na Moravu. Začal pracovať vo vinárstve Znojmo. Dalo by sa povedať, že nadobudnuté vedomosti a skúsenosti som spájal v praxi. Organizoval som ochutnávky vín spojené s rôznymi športovými aktivitami ako napríklad Zážitkový vláčik, rôzne cyklistické aktivity, na „kolobežce do sklípku“  ap. Práve v tomto období som sa prvý krát s stretol s pojmom nordic walking. Bola to aktivita nazvaná „ZNOVÍN WALKING“, ktorá akoby vychádzala z nordic walkingu a pritom účastníci mali možnosť absolvovať ochutnávku vín. Táto outdoorová aktivita si postupom času získala veľkú popularitu a organizuje sa dodnes. Pravdou je, že o technike nordic walkingu sa vtedy hovoriť veľmi nedalo, dokonca aj palice ľudia mali aké im prišli pod ruku.

Steve: Dobre, dalo by sa povedať, že prvý krát si sa s nordic walkingom len tak „štrajchol“. Kedy a prečo si ho začal brať vážnejšie ako športovú disciplínu?

Janek: Myslím, že to bolo tak na prelome rokov 2006 až 2007. Hľadal som najvhodnejšiu formu zdravého a pravidelného pohybu pre širšiu verejnosť. Práve preto ma zaujal nordic walking. Bol som, tak ako mnoho iných, samouk. Zbieral a študoval som informácie z internetu, sociálnych sietí, Youtube a podobne. V roku 2008 som absolvoval kurz inštruktora nordic walking s Miroslavom Mírom a tak začala moja cesta propagácie nordic walkingu, aby som ľuďom ukázal tento šport v správnom svetle a ponúkol im možnosť začleniť ho do svojho života pre zdravie. V tom období sa mi nedostávalo veľkej podpory a tak som cestoval po republike, na športové podujatia, prespával v aute alebo v stane, ale veril som, že robím správnu vec. Trvalo to tak dva – tri roky, kým moja práca začal prinášať ovocie. V Znojme a okolí som organizoval nordic walking pre seniorov, v kúpeľoch, rôzne zážitkové aktivity s nordic walkingom alebo doplnkový tréning pre futbalistov a tenistov. Popri tom som sa samozrejme zdokonaľoval aj sám, najmä v technike.

Steve: Preteky v nordic walkingu je dosť často diskutovaná téma.  Pomerne veľká skupina ľudí považuje preteky okrem iného za vynikajúcu príležitosť na propagáciu nordic walkingu. Osobne sa prikláňam k tomuto názoru. Je to príležitosť ukázať ľuďom, že nordic walking nie je aktivita len pre  „starších a chorých“. Aký je tvoj postoj?

Janek: Mojou primárnou motiváciou bolo ukázať ľuďom nordic walking s jeho plným potenciálom, vrátene jeho výkonnostnej úrovne. Preto som v roku 2014 zúčastnil na mojich prvých pretekoch nordic walking v Rakúsku, kde bol už tento šport podstatne viac rozvinutý. Osvojoval som si pravidlá a ďalej trénoval. Takým medzníkom boli preteky v roku 2016 na 10 kilometrov  v nemeckom meste Roding. Vtedy  som sa stal majstrom Európy vo svojej  kategórii s časom 56:20 a v celkom poradí som skončil tretí. Takou kurióznou spomienkou je pre mňa moment štartu na týchto pretekoch. Neznalý a motivovaný som sa postavil do prvej rady a vykročil pekne nordic walking technikou, pričom mi pristupili a zlomili hrot palice. Až potom som pochopil, že meranie času začalo až po 20 metrovom úseku, počas ktorého sa skupinka pomaly roztrhala. Napriek tom som dosiahol výborný výsledok. V ďalších rokoch sa mi podarilo dosiahnuť viacero svetových rekordov. 29. apríla 2017 sa konali preteky v rakúskom Langenzersdorf, kde so prešiel 50 míľ za 9h 55m 41 s a druhý rekord bol v 12 hodinovom preteku, kde som prešiel v stanovenom čase 97,344 km. Za zmienku stojí výkon z roku 2022, kde som v rámci benefičnej série Toulavé klacky, zdolal technikou nordic walking nadmorskú výšku Mount Everestu (8848 m n.m.) Trvalo mi to 25 hodín na trase 121,2 km dlhej.

Reklama

Steve: Možno si zachytil, že na Slovensku v roku 2021 bežala finišerská výzva, 8 tisícoviek, ktorej podstatou bolo zdolanie nadmorskej výšky osemtisíc metrov kumulovane, výstupmi na osem vrchol prevyšujúcich tisíc m n.m. Môžeš nám trochu priblížiť ten tvoj everesting?

Janek: Výstup na Mount Everest bol odjakživa  výzvou pre horolezcov z celého sveta. Bohužiaľ, niektorí sa odtiaľ ani nevrátili, pretože nezvládli extrémne ťažké podmienky. Samozrejme, postupom času sa z toho stával už biznis s masívnou marketingovou i technickou podporou. Mňa napadlo, že si urobím taký vlastný „Mount Everest“ na Morave, ktorý však svojimi podmienkami bude tiež extrém. Za miesto konania som si vybral Boskovice, ktoré sú blízko centra mesta, kde je na trase od zámku k hradu prevýšenie 320 metrov, takže k dosiahnutiu stanovenej nadmorskej výšky som musel absolvovať 121,2 kilometra. Bolo to v januári, teplota sa pohybovala od nuly k mínus ôsmim stupňom, striedavo pršalo a fúkal silný vietor, ktorý odvial aj náš prenosný stánok. Tak to trochu symbolicky to navodzovalo často nehostinné podmienky výstupu na skutočný Everest. Nespal som dvadsať päť hodín a nohy po asfalte dostali zabrať.

Steve: Janek, na tvojej stránke aktivitymorava.cz som sa dočítal o ďalších tvojich rekordoch, určite by bolo o čom rozprávať. Kto má záujem dozvedieť sa viac  odporúčam mu stránku navštíviť.  Avšak nie všetky ženy alebo muži praktizujúci nordic walking majú záujem o preteky, či ambície k dosahovaniu rekordov,  preto by som nášho rozhovor nasmeroval viac k potrebám a možnostiam „bežnej populácie“. Aké je tvoje momentálne zameranie prípadne plány v nordic walkingu?

Janek: Po určitom „období slávy“, kedy som v prvom rade dokázal sám sebe čoho som schopný, sa u mňa potreba zúčastňovať sa a vyhrávať na ďalších a ďalších pretekoch pomaly vytratila. Som rád, že možno som bol inšpiráciou pre iných a urobil dosť pre propagáciu nordic walkingu. Začal som sa viac sústreďovať na iné hodnoty, prácu s ľuďmi, pomoc a podporu tým, ktorí to najviac potrebujú. Stále vidím obrovské možnosti v zapojení väčšej časti obyvateľstva do nordic walkingu ako vynikajúcej , zdraviu prospešnej aktivity pre širokú verejnosť. To je aj mojim cieľom. Chcem ísť príkladom a ponúkam svoje vedomosti a skúsenosti. Na vlastných skúsenostiach som sa presvedčil, že zmiešané skupiny nefungujú.  Jedni tréning ledva zvládnu a druhí sa pri ňom nudia. Dôležitý je individuálny prístup a práca s menšími rovnorodými skupinkami. Rekreační walkeri, seniori, výkonnostný športovci alebo zdravotne znevýhodnení. Naďalej podporujem organizáciu a rozvoj amatérskych súťaži, je to zdroj inšpirácie pre širší okruh športovcov. Z uvedeného dôvodu som absolvoval aj kurz medzinárodného rozhodcu nordic walkingu aby to nebolo len o kvantite, teda kilometroch a rýchlosti ale i správnej technike a najmä o hodnotách. V prvom rade, je to o fair play súťažení, ale v širšom ponímaní je to o medziľudských vzťahoch o poznávaní. Z toho pohľadu majú veľký význam medzinárodné podujatia.

Steve: Janek, zámery o ktorých si práve hovoril sú určite veľmi hodnotné a môžu byť prínosom pre množstvo ľudí či už na Morave, v celej Českej republike alebo za hranicami. Určite bude čitateľov zaujímať ako sa ti ich konkrétne darí realizovať v praxi.

Janek: V súčasnosti žijem a pôsobím tam, kde má korene celá moja rodina. Na Slovácku – juhovýchodnej Morave. Bývam v malebnej dedinke Petrov u Strážnice a moje športovo rekreačné centrum sa nachádza v Strážnici, kde sú sústredené všetky moje aktivity, teda nordic walking, zážitkovo – poznávacie aktivity, jazda na kolobežkách. Pôsobím okolo Baťovho kanálu cez Veselí na Morave až po Uherské Hradište. Slovácko je mojím regiónom, kde stabilne pôsobím a nemám potrebu to meniť. Oslovujem širokú verejnosť, školy, organizácie, všetkých od detí až po seniorov, od hobby športovcov až po profesionálov a tak propagujem, školím a trénujem  nordic walking ako vynikajúcu rekreačnú aktivitu či doplnkový tréning pre iné športy. Prostredníctvom centra uplatňujeme svoje znalosti a skúsenosti aj do oblasti cestovného ruchu v službách turistom. V snahe posunúť nordic walking ďalej sme založili aj športový klub Nordic Walking Slovácko, z.s.. Nie sme klasickým športovým klubom zameraným len na výchovu a dosahovanie športových výkonov na súťažiach. Ide nám o to, aby sme inšpirovali verejnosť, pomáhali ľuďom zapojiť sa do nordic walkingu na úrovni zodpovedajúcej ich zdravotnému stavu a tak prispeli k zlepšeniu zdravia i celkovej kvality života. Naše hodnoty výkonu a víťazstva sú inde ako na stupňoch víťazov.

Steve: Janek,  pomaly sa blížime k záveru nášho rozhovoru. Myslím, že to čo si povedal dosť jasne vyjadruje ciele a motiváciu práce tvojho centra ale predsa položím otázku, či máš nejaký odkaz pre našich čitateľov?

Janek: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale neprehrať so sebou samým“

A nemám na mysli len nejaké extrémne športové výkony alebo preteky. Jedná sa aj o malé každodenné víťazstvá a prehry. Keď sa rozhodujeme či dnes pôjdeme do lesa s paličkami alebo ostaneme unavení doma na gauči, či budeme trénovať alebo sa vyhovárať. Uvedomte si, že nordic walking robíte v prvom rade pre seba, svoje zdravie a to nielen fyzické. Je to aj o zvyšovaní psychickej odolnosti, zlepšovaní psychiky, ktorá v súčasnom období dostáva poriadne zabrať.

Steve: Ďakujeme ti za zaujímavý rozhovor.

Napísal: Steve / Foto: Janek Vajčner (Nordic Walking Slovácko, z.s..)